Chcete posilniť svoju imunitu? Viac sa hýbte, radí imunológ

Odborník MUDr. Mojmír Račanský z Oddelenia alergológie a klinickej imunológie Fakultnej nemocnice Olomouc nám poskytol rozhovor o imunite, v ktorom odpovedal na vaše najčastejšie otázky. Spoločne sa pozrieme na rôzne aspekty imunity, od vplyvov prostredia a stravovacích návykov až po stres a genetiku, a dozvieme sa, ako rozpoznať oslabenú imunitu a čo robiť pre jej posilnenie.

Čo ovplyvňuje našu imunitu

Prečo je v zime zvýšený počet ochorení?

Najväčším problémom je úprava nášho cirkadiánneho rytmu. Na zimu sme nastavení tak, že máme spomaliť, ale niekedy organizmus preťažujeme. Máme aj málo denného svetla, vtedy sa mozog vypína, nechce sa sústrediť a tlmí všetko ostatné, vrátane imunity.

V zime môže byť nepriaznivým faktorom aj viac smogu a dymu. V zime sú náchylnejšie aj naše bariéry. Pokožka je často popraskaná a suchá, to isté sa vyskytuje v nosohltane alebo v očných spojivkách, a vtedy sme oveľa náchylnejší na infekcie. V neposlednom rade je na vine "priaznivá" klíma pre vírusy a baktérie, teda nevetrané miestnosti, kde je vlhko a teplota okolo 20 - 25 °C.

Prečo je dôležité starať sa o črevný mikrobióm a ako nás ovplyvňujú antibiotiká?

Nadmerné užívanie antibiotík je v súčasnosti veľkým problémom pre naše črevá. Antibiotiká odporúčam užívať len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Bohužiaľ, bežne sa predpisujú po telefóne. Najdôležitejšie pre črevá je myslieť na to, čo jeme. Strava by mala obsahovať veľa vlákniny, komplexných sacharidov alebo aj fermentovaných produktov, ako je kefír a kyslá kapusta. Po črevných infekciách možno odporučiť probiotiká. Snažte sa vyhýbať umelým stabilizátorom a konzervačným látkam v potravinách. Pri detoxikačných režimoch zaraďte živočíšne uhlie, rozpustnú vlákninu, ostropestrec mariánsky alebo naklíčenú pšenicu.

Aký vplyv má stres na našu imunitu?

Dôkazy z laboratórnych testov poukazujú na získané poruchy imunity na základe chronického stresu, ktoré sa často vyskytujú napríklad u vrcholových manažérov. Pri strese začne mozog vylučovať stresové hormóny nazývané kortikoidy. Ak je ich však priveľa, môže to byť problém, pretože tlmia našu imunitu a systém sa rozhádzal.

Do akej miery súvisí imunita s našou genetikou?

Väčšina dedičných imunologických ochorení sa dedí na viacerých lokusoch - takže potrebujeme niečo zvonka, aby sme to oživili. Spúšťačom môže byť napríklad vírusová infekcia. Ďalší problém opäť súvisí so stravou - ak nebudeme jesť to, čo máme, imunita sa bude vyvíjať zle. Napríklad deti v rozvojových krajinách v Afrike, ktoré majú v ranom vývoji nedostatok bielkovín, potom trpia poruchami imunity a sú tiež náchylnejšie na prenos HIV. K tomu, aby sme boli zdravší, môžeme prispieť vlastným správaním v mnohých ohľadoch, aj keď máme niečo geneticky dané.

Oslabená imunita a ako ju podporiť

Ako zistíte, že máte oslabenú imunitu?

Tieto kritériá uvádza Svetová zdravotnícka organizácia. Ukazovateľom slabej imunity sú opakované infekcie, viac ako 6-krát za rok. Ďalšou vecou je rodinná záťaž, ak má niekto v rodine ochorenie imunity, môže očakávať, že sa to prejaví v jeho rodine. Treťou vecou, na ktorú si treba dať pozor, je či sme chorí viac ako prostredie, v ktorom sa nachádzame. Často môže byť chorá matka s viacerými deťmi. Je to bohužiaľ spôsobené zvýšeným výskytom infekcií, ale nesvedčí to o poruche imunity. V neposlednom rade je samozrejme možné vykonať imunologické laboratórne vyšetrenia podľa uváženia lekára.

V súvislosti s tým, ako sa človek cíti zdravý alebo chorý, musím pripomenúť starý osvedčený postup Vincenza Priessnitza. Chodili k nemu milionári a jeho liečba spočívala v tom, že im dal krompáč a lopatu a nechal ich okúpať sa v studenej vode. Týždeň jedli chlieb a pili vodu, ale potom boli zdraví. V súčasnosti sa možno máme až príliš dobre. 😊

Ako zlepšiť imunitu?

Použijem okrídlené "sme to, čo jeme ". To, čo jeme, a prostredie, v ktorom sa nachádzame, aktivuje našu genetickú výbavu. Ak nemáme dobrú stravu a sme v znečistenom prostredí, naša imunita nebude fungovať tak, ako by mala. Podstatná je aj regenerácia, najmä nedostatok kvalitného spánku. Imunitu môžeme podporiť aj aeróbnou fyzickou aktivitou, ktorá zlepšuje vylučovanie splodín z tela.

Aké vitamíny sú najdôležitejšie pre správnu funkciu imunitného systému?

U všetkých pacientov, ktorí k nám prídu s poruchou imunity, vždy meriame hladinu vitamínu D, B12 a kyseliny listovej, ktoré sú veľmi dôležité pre dozrievanie imunitných buniek. Vitamín D je v posledných 5 rokoch v centre pozornosti pre svoju preukázanú podporu správnej funkcie imunitného systému. V mojej praxi som za posledný rok vyšetril tisíce pacientov na hladinu vitamínu D a len 47 z nich malo normálnu hladinu, čo je extrémny problém. Ďalším dôležitým vitamínom je vitamín C. Z minerálov spomeniem zinok a selén, ktoré sú súčasťou enzymatických javov a môžu pôsobiť už na sliznice v ústach alebo v nose.

Bolo preukázané, že vitamín D podporuje správnu funkciu imunitného systému.

Aký je princíp podpory imunity prostredníctvom otužovania?

Tu si musíme uvedomiť, že pracujeme na princípe ovplyvňovania vnútornej telesnej teploty. Na to, aby všetky bunky, enzýmy a celé naše telo fungovali normálne, je určitá teplota nastavená naším mozgom. Ak dáme mozgu signál, že prišlo veľké prechladnutie, začne sa účinne brániť - zvýši vnútornú teplotu, naštartuje metabolizmus a spustí očistné mechanizmy organizmu. Zároveň sa zrýchli dýchanie, a tým zlepší okysličenie organizmu. Ochladzovanie a následné postupné zahrievanie tela zlepšuje krvný obeh.

Na rovnakom princípe funguje napríklad aj saunovanie. Dôležitá je vždy zmena teploty. Dávame telu určité impulzy, vyvádzame ho z rovnováhy a to je presne to, čo je potrebné, aby mohlo normálne fungovať. Najhoršie je, keď sme neaktívni, čo je v dnešnej dobe veľký problém. Málo pohybu, sedavé zamestnanie, príliš veľa času stráveného pred počítačom - telo je neaktívne a to vedie k vzniku imunitných komplikácií.

Nedostatok pohybu vedie k rozvoju imunitných komplikácií.

Imunita u detí a dojčiat

Je pravda, že prvé roky života môžu mať najväčší vplyv na funkčnosť nášho imunitného systému v dospelosti?

Vrodené poruchy imunity, ktoré sú geneticky podmienené, sa zvyčajne prejavia v prvých mesiacoch po narodení. V tomto prípade vonkajšie prostredie nezohráva žiadnu úlohu. Okrem toho záleží na tom, či sa dieťa narodí prirodzenou cestou alebo cisárskym rezom, pretože z tohto dôvodu sú deti náchylnejšie na infekcie. Je jednoznačne dokázaný pozitívny vplyv dojčenia na dieťa, a to jednak z hľadiska dlhodobého vytvárania prirodzenej imunitnej odpovede, a najmä preto, že matka nesie vo svojom mlieku obrovské množstvo IgA protilátok, ktoré chránia priamo na slizniciach. Dojčenie má zásadný význam aj z hľadiska prevencie alergických ochorení. U nedojčených detí je až 30-krát vyššie riziko vzniku alergií ako u dojčených detí.

Je hygienická hypotéza stále platná? Môže prílišná čistota poškodiť naše zdravie?

Z môjho pohľadu je táto teória úplne pravdivá. Ak máte dieťa, ktoré vyrastá na dedine, sem-tam dostane trochu piesku, sem-tam ho olíže nejaké zviera, je jednoducho zdravé. Zatiaľ čo dieťa, ktoré vyrastá v meste a matky neustále dezinfikujú cumlíky, používajú veľa výživových doplnkov namiesto kvalitného ovocia a zeleniny, je na tom oveľa horšie. Jednoduché vysvetlenie je, že kedy dieťa vyrastá v sterilnom prostredí, jeho imunita sa "nudí ". A čo sa stane, keď sa nudíte? Potom si vymýšľate. 😊

MUDr. Mojmír Račanský pracuje na Oddelení alergológie a klinickej imunológie Fakultnej nemocnice Olomouc. Po získaní atestácie sa začal v klinickej praxi špecializovať najmä na vrodené a získané poruchy imunity a liekové alergie.